Ahojte,
presne po mesiaci sa hlásim s ďalším príspevkom. Konečne som sa dokopal, tak poďme na to, kým entuziazmus nevyprchá:
Dnes idem domov. Dnes som mal prísť domov. Realita je však taká, že som doma už takmer dva týždne.
Moja stáž nebola “normálna”. Nemám rád to slovo, použime radšej výraz ako ostatné stáže, ktoréAIESEC robí. Nestretol som 100 domácich, z ktorých by sa vykľulo 100 nových priateľov na facebooku. Dokonca ani 50 ďalších stážistov z celého sveta (čo zamrzí ešte viac). Dokonca som ani neprecestoval celú krajinu krížom krážom (čo som v prípade Ruska ani neplánoval). A moje očakávania a stáž svoje línie nepretli ani len trošičku.
Čo sa teda stalo?
Strávil som v Rusku presne 5 týždňov (alebo 35 dní). Prvé dva týždne som strávil na byte u Denisa. Najskôr som čakal na registráciu na cudzineckej polícii, potom na vyšetrenia a nakoniec na výsledky z nich. Ďalšie dva v tábore mimo mesto, kam som sa veľmi tešil. Avšak už keď sme tam dorazili, bol problém s jazykom (ako ste mohli čítať v predchádzajúcom príspevku). Takmer nikto nehovoril anglicky a takmer nikto nebol ochotný vyriešiť našu situáciu. Jediné riešenie, ktoré mi poskytli bolo čakať a čakať. Posledný týždeň, po tom ako som odišiel z tábora, bol znova v Khabarovsku u môjho host-a.
Všetkých päť týždňov má však rovnaký jeden znak. Nerobil som nič. To je vec, kvôli ktorej sombol smutný, nespokojný a občas až nasrdený.
O čom to Rusko je, skúsim zhrnúť v krátkych 10 bodoch:
- Ruské komplexné lekárske vyšetrenie. Keď mi privýkrát povedali, že potrebujú vedieť či nemám AIDS alebo Lepru, tak mi sánka spadla. Ale povedal som si, že aspoň uvidím úroveň ruského zdravotníctva. A tak mám aspon nejakú kartičku ako suvenír. No poviem vám, pri poslednom vyšetrení mi nebolo všetko jednom. Na chvílu som sa cítil ako jeden zo štyroch percent sveta (nechápať ako narážku) → výter zo sedacej časti nie je nič príjemné!!!
- Nie len v Taliansku jazdia “akoTaliani”... ale aj v Rusku. Že autobus začne predbiehať osobné auto asi 5 metrov pred križovatkou, alebo že v strede križovatky osobné auto zistí, že sa chce otočiť, tak skrúti volant o 180 stupňov? Že zelený panáčik a zebra na cesta neznamená, že máš ako chodec prednosť? Aj to som sa naučil.
- Čas a organizácia je ruskej mentalite vzdialená. Asi 3x sa mi stalo, že som sa mal stretnúť o 8:00. Nikdy to však skôr ako o tri štvrte nebolo. Alebo pri hľadaní správnej cudzineckej polície, ktorú sme teda nakoniec našli. Len škoda, že to bola až piata budova.
- Rusko – najväčšie na svete!!! To áno, avšak si myslím, že samotní jeho obyvatelia si myslia, že je aj stále najmocnejšie. Teda aspoň ich vzťahu k učeniu sa cudzích jazykov. Angličtina? A na ký fras? Veď majú ruštinu…
- Vodka nie je názov ruskej vody. Aj keď je to stereotyp, ktorý má každý z nás v nás (ake poetické), Rusi až tak veľa vodky nepijú. Avšak to nemení nič na tom, že PIJÚ! Vidieť Rusa s litrovou plechovkou piva o 8 ráno? Skoro bežné. Alebo deti s pollitrákmi? Rusko. Avšak to je pivo. Alebo ešte šampanské. To je ževraj po pive druhý najobľúbenejší nápoj, aj keď som to nikoho nevidel piť. Ďalšia vec cigarety. Ich cena je od 15 rubľov až po 60 za krabičku Davidoff (40 rubľov = 1 €). Takže deti začínajú fajčiť v priemere v 10 rokoch.
- Sme chudobní. To je klasické tvrdenie kdekoľvek. Ale najviac ma udivovala jeho logika v Rusku. Stažovali sa takmer neustále, ale peniaze priam vyhadzovali. Či už to boli nákupy igelitiek, aj keď kúpili 1 rohlík alebo cestovanie MHD, aj keď len na jednu zástavku (pričom v Rusku sa platí za vstup do prostriedku. je jedno či cestujete 1 zástavku, alebo 1 hodinu.)
- Čas a veľkosť sú veľmi relatívne. A teraz nemyslím hádky žien a mužov o tom, ako veľkých je 20 cm. Myslím skôr to, že naše veľkomestá (Bratislava, lebo viac ich nemáme) sú pre Rusov normálne malé mestá. Lebo tam skoro iné nie sú. Alebo 400 km? Čo koho v Rusku zaujíma, je to je takmer šírka celého Slovenska. U nich kúsok. Veď len vzdialenosť Khabarovsk – Moskva je približne 6300 km a 8 hodín letu.
- Jáj ty si z Európy. Áno, Rusi jednotlivé štáty nerozoznávajú. Majú ich len zaškatuľkované podľa kontinentov. Alebo ešte lepšie, keď sa ma jedna slečna spýtala odkiaľ som, odpovedal som, že zo Slovenska a ona? Jááj to poznám, ja som bola v Slovinsku.
- Ruský autostop. Je niečo úplné iné, ako ho poznáme my. Autostop v Rusku funguje ako alternatíva pre taxíky. Postavíte sa, stopnete, zastaví vám, poviete destináciu, dohodnete cenu a idete. Je to lacnejšie než taxi a tiež rýchlejšie. Zvyknutí sú na to všetci, pasažieri aj vodiči. A myslím, že je to aj celkom bezpečné…
- Hokejisti sú strašne v pohode, dokonca aj reprezentanti. Možno sa zdá, že tento bod je “mimo”. Ale nie… Vďaka ceste do Ruska som si písal s Jánom Lašákom a takmer sme sa aj stretli (ale ja som odišiel skôr). Bol sa strašne príjemne prekvapený spôsobom, akým so mnom komunikoval. Akurát som smutný, že na kávičku s ním si budem musieť počkať.
Napriek všetkému však moje rozhodnutie odcestovať na ďaleký východ ani trochu neľutujem. Možno až trochu divné (zvlášť, keď píšem, čo píšem), že?! Hneď ako som prišiel domov, som dokonca pozeral, aké stáže sú ešte v ponuke a kam pôjdem(e) nabudúce. Myslím, že je to vynikajúca príležitosť ako vycestovať aj do menej známych miest, spoznať ľudí, iné kultúry. A aj napriek mojej nie príliš vydarenej skúsenosti by som odporúčal každému.
Nakoniec pridávam ešte albumy s fotkami, ktoré sa dúfam budú páčiť:
1. týždeň v Khabarovsku – http://goo.gl/ujpXu
2. týždeň v Khabarovsku – http://goo.gl/u4RSM
3. a 4. týždeň (väčšinou v kempe) – http://goo.gl/KcayB
posledný týždeň a cesta domov – http://goo.gl/OiyyD