Máme (sa) učiť?

Áno, potrebujeme sa učiť. Tak nám to kážu. A tiež nie sme dokonalí. Česť výnimkám, ale asi ani nebudeme. Preto sa do cca 20+ svojich rokov učíme a neskôr učenie vymeníme za vzdelávanie.
Pred pár dňami , som na “festivale domorodcov“, okrem “koštovky” krásneho (irónia included), ale naozaj chutného (seriózne) červíka, videl aj veľmi silný film.

Schooling the world.

Vzdelávanie sa pomaly dostáva do krajín, v ktorých neexistovalo, kde generácie školu nenavštevovali a žili svoj udržateľný život, v ničom sa nepodobajúci na ten náš, “moderný”. Afrika, Južná Amerika, Ázia.

Všade posielame misionárov alebo lejeme peniaze od OSN, USA, EÚ a iných skratiek.
Týmito peniazmi sa snažíme zmeniť kultúru obyvateľov na niečo, čo nepoznajú, a v čom sa nedokážu zorientovať.

“Ak chcete zničiť starovekú kultúru v jednej generácii, ako by ste to urobili?
Zmeňte spôsob, akým sa vychovávajú ich deti.”

Tvorcovia filmu si ako modelovú spoločnosť zobrali Indickú oblasť Ladakh v indickej časti Himalájí, kde sa ľudia v chatrčiach starajú o svoje políčka, no zjavne im zmysel života nechýba, pretože o ničom inom, než o tom čo majú, neuvažujú.

Babička hovorí, ako sa roky celá rodina starala o domácnosť, no teraz ostala sama s manželom a viac-menej podvedome čaká na smrť.
Rodičia poslali deti ďaleko do škôl, pretože sa to tak robí, síce sami nevedia, prečo to urobili a veria, že to bude mať “úspech”. No zároveň s pokriveným úsmevom dodávajú, že oni svoje deti vzdelávali vždy, ale pravidlá boli dané Buddhom.
Deti smutne priznávajú, že nevedia nič o svojej kultúre, že zabudli jazyk, ktorým rozpráva ich rodina. Jedna slečna dokonca priamo hovorí, že je to celé o peniazoch.

OSN svoje aktivity obhajuje tým, že všetkých treba vzdelávať a dať všetkým rovnaké príležitosti, že je to jediná možnosť ako zabrániť rastu chudoby. V prestrihoch medzi argumentami strán dotujúcich tieto programy sú citáty stredovekých dobyvateľov, ktorí zničili Aztékov či Indiánov, alebo aj z časov neskorších, kedy Briti prispôsobovali Indiu.
Trošku tragikomické je to, že tieto výroky sú takmer identické, za všetky uvediem jeden:

“Treba z nich spraviť navonok Indov, ale vo vnútri moderných a flexibilných bielych.”

Takmer na slovo rovnako sa vyjadroval aj Pán z OSN uvádza:

“It is an absolutely necessary condition for sustained poverty reduction.”

Kým deti, ktoré sú tou jedinou podmienkou k svetlej budúcnosti vedené, hovoria lámanou angličtinou:

“I don´t know about my culture very much.”

A pridávajú, že hovoriť vlastným jazykom je zakázané a môžu hovoriť len tým “svetovým”.

“If someone speaks Ladakhian or Hindi then teacher give him or her punished.”

Neviem navrhnúť spôsobom, ktorý by bol správny, ale tento film mi otvoril oči v novej časti sveta, ukázal čo sa deje “za obrazovkou” a som mu za to vďačný. Zároveň si však nerobím názor len podľa jedného dokumentu. Správnou cestou by mal byť kompromis, ktorý však vôbec nie je ľahké nájsť a vytvoriť.

Aký názor na vzdelávanie “západným spôsobom” vo východných krajinách máte vy? Rozmýšľali ste už nad tým?
A nakoniec len pár štatistík:

  • 16,000,000  amerických detí trpí depresiami alebo inými emočnými poruchami správania
  • 120,000  sa ich za posledný rok pokúsilo zabiť
  • 15,500,000  detí v USA žije v chudobe
  • 32.5%  si myslí, že vláda by mala cenzurovať tlač

Pomer detí, ktorým sa NEPODARÍ úspešne zmaturovať:
Pittsburgh  35.9%
New Orleans  46.6%
Chicago  47.8%
Dallas  53.7%
Los Angeles  55.8%
New York City  61.1%
Detroit  78.3%

No teraz si utekám nabiť iPad, aby som bol ísť do mesta na kávu. (nie, nebojte, nemyslím to vážne).

Zdroj: www.schoolingtheworld.org

Pridaj komentár