Je 14. júla 1099 a Jeruzalem sa pripravuje na ťažké obdobie. Čakajú ho útoky križiakov, mesto vie, že o pár momentov bude vyzerať úplne inak. Prichádza mladý Grék, Kopta, ktorý sa snaží vysvetliť, čo sa vlastne deje.

Aké hodnoty zostanú, keď je všetko zničené?

Tento Grék vysvetľuje príbeh a hodnoty, ktoré by si mali ľudia zachovať, aj ked sa za rohom ich domova deje veci nechcené.

Sú dva druhy práce. Prvý robíme len z povinnosti, aby sme si zarobili na každodenný chlieb. V tomto prípade ľudia iba predávajú svoj čas a neuvedomujú si, že ho už nikdy nekúpia späť. Títo ľudia nikdy neberú zodpovednosť za svoje činy. Hovoria: “Nemám na výber.”

K tejto knihe od Paulo Coelho som sa dostal úplnou náhodou, ani som nevedel, že ju máme doma, keď som ju obavil na stole. Mám len niečo cez 100 stránok, tak to by som mohol dať, povedal som si.

Bojíme sa zmeny, lebo máme pocit, že sme vynaložili veľa úsilia a priniesli mnoho obetí, kým sme spoznali svoj svet. Aj keď nie je najlepší, aj keď nie sme celkom spokojní, aspoň nás nečakajú prekvapenia. Nedopustíme sa chýb.

A zhltol som ju za pár minút. Dokonca som si na pomoc zobral aj papier a pero, vďaka čomu teraz kopírujem citáty, ktoré na mňa nejakým spôsobom zapôsobili. Väčšina z nich mala veľmi silný dopad. Psychicky som totiž počas tých dní riešil silné veci a nevedel, čo mám ďalej urobiť.

“Ľúbim ťa.” Nečakajte, že tá veta sa vám vždy vráti. Ľúbime, lebo potrebujeme ľúbiť. Inak život stratí zmysel a slnko prestane svietiť.

Hodnoty, ktoré platili niekedy na začiatku druhého tisícročia v Jeruzalemu, sú z veľkej časti platné aj dodnes. Aspoň ja som pri čítaní neustále kýval hlavou a nechápavo rozmýšľal, ako je možné, že som si to neuvedomil skôr.

Skôr než prerozprávanie príbehu či kritická recenzia (ktorú urobiť ani neviem napísať) mi pridanú hodnotu priniesli práve vybrané citáty. A ich výber vám prinášam:

Dievčina si šije šaty, starostlivo vypracúva každý detail, a keď príde na večierok, pochopí, čo hovoria pohľady ostatných: nie je krajšia ani škaredšia, má na sebe len ďalšie šaty medzi miliónmi šiat na svete, kde práve v tejto chvíli prebiehajú podobné večierky – kde všetci debatujú o šatách druhých. Okrem jej šiat, tie si nik nevšimol. Neboli pekné ani škaredé, boli to len ďalšie šaty.

Bojíme sa zmeny, lebo máme pocit, že sme vynaložili veľa úsilia a priniesli mnoho obetí, kým sme spoznali svoj svet. Aj keď nie je najlepší, aj keď nie sme celkom spokojní, aspoň nás nečakajú prekvapenia. Nedopustíme sa chýb.

A tí, čo si myslia, že dobrodružstvo je nebezpečné, nech skúsia jednotvárnosť: zabíja rýchlejšie.

Vtedy sa zjaví Láska a povie: “Myslíš si, že kráčaš k istému bodu, existenciu toho bodu však tvorí len to, že ho miluješ. Oddýchni si trošku, a keď budeš môcť, vstaň a pokračuj v ceste. Lebo odkedy sa dozvedel, že ideš za ním, beží ti v ústrety.”

Láska je slobodná a jej hlas neovplyvníme vôľou či snahou. Skutočná láska však zvádza a nikdy sa neda zviesť. Láska je prejav viery, nie výmena.

“Ľúbim ťa.” Nečakajte, že tá veta sa vám vždy vráti. Ľúbime, lebo potrebujeme ľúbiť. Inak život startí zmysel a slnko prestane svietiť.

Zaľúbenci, ktorí očakávajú, že dostanú späť lásku, strácajú čas.

Najväčším cieľom života je ľúbiť. Zvyšok je ticho. Je predsa lepšie ľúbiť a stratiť ako nikdy neľúbiť.

Láska je len slovo, kým nepríde niekto, aby mu dal význam.

Nevzdávaj sa. Posledný kľúč zo zväzku zvyčajne otvorí dvere.

Hľadaj si spojencov a priateľov medzi tými, ktorí sú presvedčení o tom, čo robia a kto sú. Hľadaj tých, ktorí myslia inak a nikdy ich nepresvedčíš, že máš pravdu.

Priateľstvo je ako rieka: obchádza skaly, zžíva sa s vrchmi a dolinami, občas sa premení na jazero, kým sa priehlbina nenaplní, a potom pokračuje vo svojej ceste. Lebo rovnako ako rieka nezabúda, že jej cieľom je more, priateľstvo nezabúda, že jediný dôvod jeho bytia je prejaviť lásku druhým.

Sú dva druhy práce. Prvý robíme len z povinnosti, aby sme si zarobili na každodenný chlieb. V tomto prípade ľudia iba predávajú svoj čas a neuvedomujú si, že ho už nikdy nekúpia späť. Títo ľudia nikdy neberú zodpovednosť za svoje činy. Hovoria: “Nemám na výber.”

Ľúb. Nehovorím len o láske k druhému človeku. Ľúbiť znamená byť pripravený na zázraky, výhry aj prehry, na všetko, čo sa prihodí každý deň, ktorý nám bolo určené stráviť na tejto Zemi.

Ako som už povedal: Mnohí z nás si myslia, že zraňujú tých, čo ľúbia, keď všetko opustia v mene svojich snov. Ale tí, čo nám naozaj želajú to najlepšie, dúfajú, že nás uvidia šťastných.

Nepriatelia nie sú tí, ktorí prišli skúšať tvoju odvahu. Sú to zbabelci, ktorí prišli skúšať tvoju slabosť.

Páčia sa vám, resp. bliklo vám v hlave po prečítaní niektorého z nich? Ktorý to bol? Napíšte do komentára alebo na svoje fejsbúčiky, budem rád…

PS: Keďže má piatkový (teda dnešný) článok patriť do kategórie Čítanie na víkend, rád vám knižku posuniem. Požičiam, vymením. Proste vám ju pošlem. Asi to nestíhame na tento víkend, ale budúci určite áno!