Nedeľný výbeh

Celú nedeľu som viac-menej presedel vnútri, aj keď áno, musím povedať, že športovo. Tak, ako sedel Sagan a spol. v sedle bicykla viac než sedem hodín, nezanedbateľnú časť som presedel aj ja na gauči. S tým rozdielom, že ja som si mohol v pokoji odskočiť na WC.

Kúsok pred finišom cyklistých majstrovstiev sveta som pri pravidelnom refreshovaní fejsbúčikov uvidel fotku na Instagrame.
Thirty on my way to NYC! #run #running #beh #behani #30km #nyrr #adidas #adidasboost #boost #garmin #forerunner forerunner610 #stromovka #klecany #workout

Kua, oni bicyklujú sedem hodín, Dušan si dá 30ku a ja? Tak som sa šiel obliecť a hned ako Sagan došiel do cieľa, ja som oproti cieľu utekať začal. A nechcel som, keď už ma tí dvaja tak hecli, odbehnúť klasické koliečko po asfalte a byť rád, že som rád. Vymyslel som si niečo špeciálne, nové, čo malo nakoniec ešte špeciálnejší a zaujímavejší príbeh než som plánoval. Aj preto o tom píšem.

Dal som si svoj prvý ozajstný trail, do častí po rozrytej lúke, kedy som musel po kameňoch preskakovať dva potoky, som sa úplne zamiloval. Jediný nedostatok je, že som nechcel zastavovať a tak nemám fotodokumentáciu. Cez polia som sa dostal k ceste do Lehoty pod Vtáčnikom, kde som si povedal, že sa hecnem a skúsim vybehnúť až do Podhradia, odtiaľ popri kameňolome do Cígľa a domov.

Ďalšia časť už žiaľ bola po asfalte, ale stúpanie vynahradilo zlý pocit z asfaltu. Na konci dediny začali serpentíny a tie boli úžasné. A odmena čakala na vrchu. Západ slnka, ako sa patrí.

Po ceste som vystúpal ešte vyššie, až k zrúcanine Sivý Kameň, kde som sa zase “vrhol” na trail a lúku. Po presne hodine a 11 km za mnou prišla chvíľa, kedy sa z obyčajného behu stala lekcia a zážitok. Pre vchodom do lesa som zistil, že je tam tma a začal som rozmýšľať, ďalej. Vrátiť sa, aj keď mám pred sebou už len cca tretinu? Zavolať ocinovi, aby prišiel po mňa? Alebo zaradiť keňanský rýchlostný stupeň a prípadné medvede/jelene/vlky odplašiť svojim potom?

Podcast na iPhone som nastavil nahlas, zapol som baterku, aby som videl aspoň kúsok pred seba a po minúte rozhodovanie a kráčania tam a hneď späť, som sa rozbehol do tmy. Po asi dvoch minútach svetlo zhaslo a iPhone prestal rozprávať, oukej, baterka napriek svojim 10% vypovedala činnosť. Ale začal som počuť brechajúceho vlčiaka z lomu, plot som nevidel, nuž hádam ma nebude vidieť ani on.

Okolo lomu som teda prebehol bez újmy a “zjazd” do dediny som už musel absolvovať bez svetla, zvuku a zapnutého Endomonda. A bez foťáku.

Keď som zišiel do dediny, ostávalo mi už len dobehnúť do tej svojej, čo síce bolo za tmy, ale po ceste, ktorú veľmi dobre poznám. Napriek tomu si myslím, že ten koniec som dával tak na úrovni 4:15 min/km. Toľko moja nedeľná running story. Ešte teraz ma hnevá, že nemám komplet gps záznam, ale podľa google maps som urobil nejakých 17 km.

Určite však plánujem dať tento okruh aj najbližšie, keď budem doma, no tentoraz zasvetla. Kto sa pridá?

PS: Endomondo so mnou nespolupracuje, neviem vložiť záznam. Tak si mapku pozrite tu: http://www.endomondo.com/workouts/252152237/6786919, odporúčam hlavne stúpanie medzi 4. a 9. kilometrom.

PS2: Včera som celý deň hľadal video, ktoré som mal počas behu v hlave. A našiel som ho až teraz. Nech sa páči: