Všetci dobre poznáme tie chvíle, keď nadávam na Popradčanov, ktorí neboli v Tatrách, na Bratislavčanov, ktorí ešte nedobili Devín alebo na obyvateľov iných častí nášho Slovenska, ktorí všade boli, všetko videli, len to, čo sa skrýva za ich vlastným domom, ešte nepoznajú. A zároveň všetci si vieme vymyslieť výhovorky, prečo sa tak deje, ak sa nás na to niekto spýta.

Preto som sa s kolegom, nádejným právnikom (ak by niekto mal záujem či už o neho, alebo jeho služby) vybral na túru, ktorú vieme zvládnuť aj bez použitia dopravného prostriedku iného, než aký nám narástol.

Cieľ bol jasný. Velký Grič a Biela Skala. Dva vrcholy, o ktorých sme počuli, že niekde naokolo majú byť, no ani jeden z nás nevedel, kde presne.

Vyzerali sme viac ako 2 geekovia stratení v lese, než turisti. A keby ma stretol môj dedo, asi by som sa hanbil vysvetľovať, že sme v 21. storočí a preto máme celý čas v ruke telefóny. Pravda bola však taká, že bez GPS pokrytia by naša prechádzka trvala asi ešte viac, než jeden celý deň.

Počasie

…sme si vybrali úplne najlepšie. Od rána zamračené, v lese dážď. A keď som si na vrchole Griča menil tričko, schytal som dokonca niekoľko krúpov. Z výhľadov na Handlovú a všakovaké iné chuťovky vôkol bolo jedno krásne “mliečko” a videli sme asi 2 metre pred seba. Na druhú stranu to bolo fajn, nebáli sme sa, keďže sme nevideli, kam až môžeme spadnúť.

Náročnosť

…je to skôr prechádzka, než ťažká túra. Ide sa po lúkach a lesoch, chvíľu sme šli hlbokým blatom a pred vrcholom Veľkého Griču je kúsok strmšieho stúpania. Inak si myslím, že najmä v lete sa dá táto trasa zvládnuť vo vekovom rozmedzí 3-99.

Hríby

…sme nejaké našli, ale samozrejme nečakajte, že vám poradím, kde presne. To si nechám pre seba.

PS:

Zajtra, 26.10., by sme chcelí znova. Tento krát na východ Slnka, čo vy na to?