Mohlo by to byť o niečom úplne inom. Malo to byť inak. -> presne takto často rozmýšľame. Neriešime, čo je, ale aké iné to mohlo byť.
Tento blog by mohol byť o rozhodnutiach, zlých i dobrých, o ich sile. No ja som sa rozhodol, že bude zase len výsekom z dejín, konkrétne mojím výlevom duše, popisom “môjho” posledného víkendu.

Posledné týždne boli hektické. Macedónsko, viac než deň dlhá “cesta z bubliny”, nafullované Brno, Bratislava. Seminár, školy, meetingy, nápady, školenia. Ale v prvom rade: ľudia, ľudia & ľudia.

Keď som sa v piatok zobudil, mal som sen. Skoro ako Martin Luther King, no menší. Mal som ružovú predstavu, ako bude nasledujúcich 72 hodín vyzerať, bol som si nimi istý. No už keď som vstal, zistil som, že STOPka v hlave sa ozýva rovnako replikou ako Katka Knechtová, hovorí: “spomaľ”.

Ale nevadí, školenie v UNIFERi som zabil, páčilo sa, ževraj som nejaké cennosti odovzdal. A tak som čakal na odvoz, ktorý mal byť cca o 11 v Brne, aby som všetko krásne stíhal. Nuž, o pol 11 čítam, že o 11 ešte len vyráža z Prahy. “Nevadí, počkám”, hovorím si. Nuž, keď preskočím pár ďalších správ, telefonátov, minút a vulgárností, bolo 14:55, keď som nasadol do auta a cca 16:30, keď som pristál na FIIT, kde ma všetci očakávali a vedeli, aký “fucked up day” mám za sebou.

V tom momente som už pochyboval či sa vôbec do BA mám “trtúliť”, ak sa to celé hýbe takýmto smerom. Ale povedal som si, že ich aspoň pozriem a večerným rýchlikom sa poberiem domov, aby som ďalší, zase perný týždeň, odvádzal plnohodnotný výkon. -> áno, sedím vo vlaku domov, no nie je piatok večer, ale nedeľa večer. -> prečo teda?

Lebo hneď ako na mňa kýchla atmosféra StartupWeekend-u (ďalej len #swb4), prestal som kýchať ja. Bol som zase medzi “svojimi”, vo svojom živle. Čakala ma zase len tá jedna jediná povinnosť: urobiť krásny víkend. Účastníkom, kolegom, okoloidúcim. A sebe!

Momenty

Moment 1: coffeshoplife

a.k.a Nikdy som zatiaľ nemal tú možnosť pracovať v kaviarni, napriek tomu, ale možno práve vďaka tomu o tom snívam. Znova, ako aj na minulom SW BA, som sa dostal ku kávovaru. Tentokrát to však bola úžasná kávička od Dušana. Ľudia si mysleli, že som tam za trest, no keď sme s Braňom z obyčajného coffeeplacu začali robiť “našu CoffeeUp kaviareň” museli pochopiť. Rozdávali sme ľuďom radosť. Stačia na to úplne hovadiny:

• urobiť cenník, kde cena za kávu je prostý úsmev
• začať robiť latte art, aj keď nemáme ani potuchy, ako sa to naozaj robí
• robiť personalizované kelímky s odkazmi a menovkami
• ponúkať podpultový čaj
• robiť donášku kávy ku stolu

Sú to veľké veci? Ani trošku!

Moment 2: popismenqujes

a.k.a. Absolútne som nevedel, že Pokec ešte žije. Respektíve, jasné, vedel som, že nezomrel, ale bol som prekvapený, že nám prišli nálepky a dokonca aj tulivaky Pokec. Preto sa ťa teraz pýtam: cMuQy, pOpiSmEnQuJeŠ? xixi.

Moment 3: spanie v sieti

a.k.a. Na FIIT majú úplne top hojdacie siete, no myslel som si, že spať v nich je úplná hovadina. No deky k dispozícii boli, spacák som mal tiež, skúsme to. Očakávanie boli také, že ráno sa zobudím ako paragraf. Pravda však bola taká, že som bol ráno svieži a sieťky som si vybral aj na druhú noc.

Moment 4: nehľaď vysoko, lebo sa poleješ

a.k.a. Nová budova FIIT je naozaj krásna, jednou z prvých vecí, ktorými som bol fascinovaný, boli obrovské strešné okná. Videl som sa v nich a ten odraz som si chcel odfotiť. Keď som, hlavou smerom k oblohe, urobil záber, uvedomil som si, že držať pohárik s kávou v ústach a zakloniť sa je kombinácia, ktorá z bieleho trička robí hnedé.

Moment 5: chcem naozaj lietať?

a.k.a. túto otázku som si položil, keď som sa v piatok večer, ešte stále mierne psychicky nahnutý a fyzicky rozbitý prichytil, ako upíjam z ľavej ruky redbull. ono, na tom by nebolo nič zlé, ak by som ho nezapíjal pravou rukou, v ktorej bola káva.

Moment 6: som geeklektik

a.k.a. Nie som alergik a nie je to ani iná diagnóza, ale vo svojej zbierke mám už 3. tričko zo SW BA. O chvíľu už budem môcť chodiť na výlety ako maskot.

Moment 7: budem startupovať

a.k.a Prišla nás pozrieť aj Victoria, vyslankyňa z hlavného centra SW z Londýna a okrem toho, že bola pekná, dalo sa s ňou aj kecať. Keď som vravel, že som na SW už 3x, vypýtala si email a ozve sa mi. Vraj mám ísť robiť SW facilitátora, som teraz mega v očakávaní…

Moment 8: budeme startupovať

a.k.a V sobotu večer sme sa kecali o totálnych hovadinách, keď som spomenul moju ideu. Trošku sme ju s chalanmi rozpitvali a zistili sme, že by sme s ňou možno mohli ísť o dva týždne, skúsiť ju pitchnúť a zistiť, či by mohla mať zmysel. Pridaj sa k nám!

Moment 9: budem robiť kávu

a.k.a. Dušan videl, že kávu ľúbim, že sa (trošku) vyznám, že ma to baví. Odovzdali sme si kontakty a možno mu pomôžem s jeho stánkom už v stredu.

Moment 10: zase som bohatší

a.k.a. stretol som svojich ľudí, s ktorými mi je skvelo. Zo všetkých vyberám Miša, Mišku, Braňa, Tomáša (dikyčko!), ale aj ostatným ďakujem. No zároveň som spoznal kopec nových ľudí. Z niektorých budú noví friendi na fb, ale verím, že veľa z nich zase čoskoro uvidím.

Áno, tento víkend som si predstavoval úplne inak.

Áno, tento víkend bol úplne famózny, bol, ako sa v startup terminológii hovorí, po pitchi.

Za toto všetko som najviac vďačný všetkým, ktorí aspoň trošku cítia, že za to môžu. ĎAKUJEM!