CESTA

Sú to dva roky. Dva roky, odkedy som otehotnel, z lásky a vedome, dva roky, odkedy som porodil svoje prvé dieťa. No vlastne to celé začalo ešte o rok skôr. Bol to rok 2010, november a ja som Magiča nahovoril, aby sme šli na Symposium, konferenciu organizovanú AIESEC Trnava. Nikdy predtým som na podobnej akcii nebol, nevedel som, do čoho ideme, ale cítil som, že tam ísť musíme. V ten víkend, som spoznal mená ako Ján Orlovský, Tomáš Hajzler, Michal Meško, Vladimír Synek, teda ľudí, ktorých mená stretávam dodnes, ľudí, ktorých rešpektujem a rád si vypočujem aj dnes. O tom, aký silný dôsledok tie 2 dni mali svedčí fakt, že ešte teraz so sebou nosím zápisníček, ktorý som dostal, do ktorého som zapisoval múdre reči.

Prešlo pár mesiacov, počas ktorých mi v hlave vŕtal červík, počas ktorých som sa rozprával s ľuďmi v AIESEC Brno, počas ktorých som spoznal Unicamp a zamiloval sa do neho. Slovo dalo slovo a na začiatku septembra bolo jasné jedno: chalan, máš 2 mesiace, kopni do vrtule a urob konferenciu, akú len sám chceš. Od začiatku som vedel, že to chcem, mal som prísľub, že časom dostanem tím ľudí, ktorý mi pomôžu. Boli sme dvaja (díky Magič), mali sme dva mesiace.

POSTUP

Mali sme teda niečo okolo 8 týždňov, vedeli sme, kam približne sa vieme dostať. No s tým, ako sa tam dostať, sme si neboli úplne istý. Pamätám sa, ešte ako by to bolo dnes, ako sme sedeli pred brnenským Campus Square, obhadzovali sa nápadmi a brainstormovali. Boli to týždne, kedy to záviselo na tom, čo budeme robiť my.

Program sme si teda postupne vymýšľali, hádzal som mená, Magič im písal a komunikoval so spíkrami. Odmietol nám Tomáš Hajzler, nemohol ani Pavel Miksa, bol som z toho smutný. No keď nám Michal Dragan povedal, že rád príde a Peter Hodák vynadal v prvom emaily, že mu nemáme vykať, boli sme späť na dobrej ceste. Hneď nám účasť potvrdil aj Juraj Kováč, Lukáš Gregor, Petr Ludwig a Vladimír Synek, to sme už vedeli, že dobre budze! Potrebovali sme ešte nejaké financovanie, našli sme dvoch firemných partnerov, Partners (áno, ľutujem to) a Vema a.s., ktorí nám pomohli sponzoringom, rovnako dobre padla aj podpora a záštita mesta.

ČÍSLA: 2 mesiace prípravy // 6 členný tím priamo na mieste // 48 účastníkov (možno sa mýlim) // 2 dni plné prednášok // 1 panelová diskusia, kedy som skoro ošedivel

ZÁŽITKY

• Juraj Kováč – ideálny štart celej konferencie. Juraja som poznal už predtým, ale akcii ponúkal skvelý kick-off, pobavil ľudí, poskytol im priestor spoznať sa hneď na začiatku akcie a mali sme na neho jedny z najlepších ohlasov.
• Panelovka – to je tak, keď dáte do panelovky s názvom “Škola, podnikanie, prax.” zástupcu fakulty a na druhej strane dvoch chalanov, ktorí tvrdia, že škola je naprd. Počas istých častí som musel vyjsť von, trhal som si vlasy a rozmýšľal, čo vlastne urobiť, aby sa to dostalo do normálu. Najpamätnejšou časťou je asi moment, kedy sa jedna účastníčka takmer rozplakala, lebo chalani búrali ideály o dôležtosti vysokoškolského titulu.
• Vladimír Synek -klasická prednáška pána Synka, počas ktorej sa pery väčšiny účastníkov zabudli zatvoriť a ústa ostali otvorené. Ak ste ho ešte nevideli/nepočuli, nech sa páči.
• úderka Hodák & Dragan – chalani prišli skôr a sedeli sme s nimi nejakú hodinku vo vedľajšej miestnosti. dávali sa navzájom tak dole, že sme sa váľali po zemi a nechápali. ťažko sa to bude opisovať, pretože to treba zažiť, no bolo to veľmi silné a za to im ďakujem. Rovnako silné bolo pivko, na ktorom sme s chalanmi boli ešte po konferke, kde nám Peťo povedal, že ak do roka nedáme 10 000e, tak sme ko***i. Výsledok? Áno, sme.
• párty v Starobrne – od pivovaru Starobrno sme dostali sponzoring vo forme exkurzie a následnej ochutnávky priamo v pivovare. na tom by nebolo nič exkluzívne. Sprievodcu nám ale robil 70ročný sládek, ktorého príbehy bola radosť počúvať a vidieť čapovať pivko, spolu s komentárom, ktorý dával, bolo ako vidieť pána farára v kostole.
• smutno – aby to nebolo celé také ružové, už po akcii sme trošku rozmýšľali, prečo sme do toho vlastne šli pod hlavičkou nejakej organizácie? Už vtedy som zistil, že ďalšia vec, ktorú budem robiť, by mala byť pod vlastným labelom, ale samozrejme s partnerstvami, ktoré dokážu byť obojstranne prospešné.

3 TOP VECI: dal som dokopy 2 ľudí, ktorí sa majú radi. // spoznal som Jančiho Jaďuďa (vtedy ešte normálneho študenta, ktorý o nás napísal aj článok), Dragana a Hodáčiska (prepáčte za familiárnosť). // dokázal som byť asertívny a nezaplatiť reštaurácii dohodnutú sumu, keďže si ju nezaslúžili.

PREČO TERAZ?

Možno sa pýtate, prečo píšem článok práve dnes. Zajtra totiž začína tretí ročník konferencie Symposium. V krajších priestoroch, s väčšou účasťou, so silnými menami, s afterparty. A ja sa, rovnako ako druhého ročníka, nezúčastním. Z toho celého je mi tak trošku smutno. Viem, že sú momenty, kedy sa musí dbať na budget, ale tak ako minulý rok, aj tento, mi ponúkli špeciálnu AIESEC cenu, za ktorú si môžem kúpiť lístok. Hoci, nechcem, aby to vyznelo zle, som akciu vytvoril, prišiel s ideou a porodil. Z celého tohto procesu mi bolo smutno ešte minulý rok, teraz som už zmenu nečakal. Škoda.

Každopádne, Branči a Erika (a celý váš tím), urobili ste mega prácu, vyzerá to mega dobre. Gro ste už zrobili, teraz to už dokopte a majte dobrý pocit, lebo o to by malo ísť. Držím vám palce, nech ten pocit v nedeľu, po vytriezvení z afterpárty naozaj máte.

A nakoniec ĎAKUJEM vám, môj tím, konkrétne: Alby, Lucka, Juro, Radek, Magič a Peťo, tebe za to, že si nám to umožnil vytvoriť!