Vrátil som sa z Macedónska. Deväť dní v tomto rozvíjajúcom sa štáte, z toho 2 v hlavnom meste, Skopje, a sedem v Kratove, neveľkom malebnom mestečku vzdialenom približne 2 hodiny autobusom z hlavného mesta.

Vrátil som sa do reality. Hotel, plná penzia, pár hodín voľného času, sporadicky aj internet. Úžasná príroda a skvelí ľudia.

To boli zdroje, ktoré som mal k dispozícii. Škola, práca, eventy, projekty. To je to, čo prichádza už dnes.
Kolotoč, kedy je náročné povedať stačí, povedať nie. A zvykli sme si, že áno je správna odpoveď, bez toho, aby sme vedeli, či to tak naozaj aj je.

Praskla mi bublina a znovu pendlujem, znovu som zdpovedný za seba a rôzne projekty. Som síce v Brne, ale narozdiel od predchádzajúcich období to už nie je “domov”. Už dlho sa mi dokonca nestalo, že by som do metropoly Moravy cestoval s takou nechuťou a demotiváciou. Nevidím v nej veľký zmysel ani chuť, momentálne by som potreboval jeden deň na spánok a znovu usporiadať všetky puzzle dokopy, aby som vedel, ktorý je ten “správny” smer.

Som vďačný za posledný týždeň, za zážitky, ktoré som mal možnosť si odniesť so sebou, za super ľudí. Ale som vďačný aj za aktivity, ktoré mohli byť lepšie, za prebdené noci, za viac než 24 hodinovú cestu.

Teraz už len dúfať, že žuvačka sa dá stále žuvať, že bublina sa dá znovu nafúknuť a bude trvať dlho. Nechcem sa dostať z formy, ktorú som mal pred odchodom, za ktorú vďačím pár spešl ľuďom.
Dávam si teda ultimátum, že už dnes večer budem znovu na pozitívnej vlne, veď život je krásny.

Myslíš, že je niečo zlé? Máš bublinu, ktorá praskla a nevieš, čo s ňou, ako nájsť novú?
Hoď do komentáru alebo napíš na jakub@pediac.sk a môžeme pokecať, dať nejaké kafé…