Bratislava (pol)Marathon 2015

Koľký si teda skončil?

1:39:09, resp. 1:37:39. Toľký.

Druhý súťažný polmaratón v živote, osobák vylepšený o 19 min a predpretekové plány o 7. Toľký.

Čo sa dialo pred pretekom?

Sezóna 2015 síce začala skôr než 29.3.2015, ale to je na iný článok (aj ten bude). A je teda vôbec dobré, že začala (aj ten bude). Ale poďme teda k tomuto, už druhému preteku tejto sezóny. Vráťme sa teda ešte o pár chvíľ dozadu, ešte do momentov, kedy nohy neboleli…

IMG_6638

  • V pondelok som zistil, že cez víkend si strihnem ČSOB Bratislava Marathon, teda konkrétne polmaratón. Vďačím za to Huste.tv, tak ešte raz. #dikyčko!
  • Obmedzil som teda tréning tento týždeň a dal si len v stredu na raňajky 11ku a v piatok úplne ľahučkú 6ku. #totožesúobjemy?
  • V sobotu som si chcel ísť ľahnúť trošku skôr, no nevydalo a tak som spal krásnych 6 predpretekových hodín. #hlúpyletnýčas
  • Vstávanie o 5:00 na bus, aj to len vďaka kontrolnému telefonátu od priateľky či už som hore a už 5:08 som sedel v nočáku a 5:30 v buse do BA. #úspešnívstávaliskoro
  • Azda najdôležitejším momentom celého toho “obdobia pred pretekom” bolo stretnutie Orlosupov pred štartom.IMG_6641

Počas preteku:

Zatiaľ som mal za sebou len jednu súťažnú polku, aj to za 1:58 v 29stupňovom Martine. Preto som sa na štart postavil s tým, že ak sa pôjde, skúsim to dať pod 1:45, ak nie, nič sa nedeje. Našiel som si svoje miesto v štartovom koridore (samozrejme tom najlepšom), dal si nejaké to kolo hecovačiek a keď zaznel úvodný výstrel, začal som kráčať – ono sa totiž na začiatku bežať vôbec nedá.

Po prvom kilometri mi hodinky ukázali 4:30, po druhom niečo málo cez 9 min a po treťom 13:30. To už si hovorím, že Jakubko, radšej spomaľ, veď na toto dnes nemáš. V tom som stretol Stockyho. Ten však bežal maratón, no bez hodiniek, takže mu hovorím, nech trošku spomalí, lebo ide veľké tempo. Kilometrík som si teda dal s ním a potom sa vydal skúšať, čo to dá. Postupne som to dával okolo 4:40 min/km a až do cca 9. km šiel s miernou obavou, dokedy to vydržím. Po tom, čo som prebehol okolo 11. kilometrovníka, začala sa v hlave matematika. Cítim sa dobre, ak pôjdem takto ďalej tak to dám za _________. Trojčlenkou som si to prerátaval asi nasledujúcich 30 minút, miestami sa tie čísla až veľmi optimisticky blížili k 1:35. Niekde za Medickou záhradou som obiehal týpka. Asi až keď som ho predbehol, tak si hovorím, že to nie je možné, veď ja som predbehol Sajfu. To predbehnutie, plus high-five od Lucky na SNP-čku znamenali, že som hore SNP vybehol ako srnka, povzbudzujúc pri tom okolobežiacich a snažiach sa ich trošku potiahnuť so sebou. To bol asi najkrajší moment všetkých pretekoch doteraz. Na Jesenského som prebehol okolo 16ky a vedel, že zostávajúcich 5 km už môžem zatlaciť na pílu a skúsiť, čo to dá. Zľakol som sa až na 18ke, vtedy mi totiž hodinky ukázali 5:30 min/km, čo bolo o približne minútu viac než kilometre predtým, všetko však bolo vyjasnené, keď som mal ďalší kilometer za 3:40.

Už len 2 kilometrový šprint popri Dunaji k Eurovei, snaha o kobercové predbiehanie posledných pár kolego-súperov a zastaviť hodinky. Hlavne nezabudnúť zastaviť hodinky, to som si hovoril…a nezabudol.

IMG_6649

 

Koľký som teda skončil

Skončil som 457. celkovo a 310. vo svojej kategórii. To je zlé či dobré? Ja neviem. Čo však veľmi dobre viem, že je to oveľa krajšie než som čakal, že som zaspával s pocitom, že som o niečo lepší než som bol deň predtým. A práve to je myslím, ten pocit, na ktorom naozaj záleží.

Pridaj komentár