Skončil október

Posledné dva týždne mi môj zvyk napísať aspoň 3 príspevky týždenne začal zase strácať farby. A aj ma to patrične hnevá, tým pár ľuďom sa ospravedlňujem prinášam teda nových pár riadkov. Znovu trochu opisných, len takých ľahkých. Nič tažké, veď je sobota 7:43 am a ja sedím na hlavnej stanici v Bratislave. No a chvíľami mám pocit, že neviem, v ktorom paralelnom vesmíre lietam a prečo som teraz práve tu…

Spal som dnes v noci asi 25 minút, aj to možno preháňam. Balil som sa, končil niektoré tasky a keďže sú tie sviatky, šiel som o polnoci zapáliť sviečku. Skrz to maličké svetielko som sa snažil spojiť so všetkými, niektorými tam hore, inými tu dole!

Ale nechcem písať o tom, čo bolo. Poďme o tom, čo je. Po krásnych dvoch dňoch doma, som sa teda dnes vyspal krásnych 25 minút, aby som sa vydal na cestu. Ako to už obvykle býva, mám pochyby či je tá správna, prečo som sa na ňu vydal, prečo som to všetko nechal doma.

A man travels the world over in search of what he needs and returns home to find it.

Ale o tom tie cesty sú. Ísť, aj keď sa nechce, vidieť, naučiť sa, doniesť, nájsť, použiť. Cesty nie sú o nich samotných, sú o tom celku, ktorého mozaiku tvoria.

Ale poďme späť. Ešte si 2 hodiny posedím na stanici a 9:50 am mi ide EC vláčik do Belehradu, kde budem mať hodinku na nájdenie ďalšieho, tentokrát s cieľovou stanicou Skopje, kde by som sa mal ocitnúť v nedeľu ráno okolo pol 8. Odtiaľ už len dve hodiny do obce Kratovo a budem v cieli. V cieli, ktorý momentálne ani neviem, čo vlastne znamená. Viem, že idem na seminár mládež v akcii, no viac informácií sa ku mne nedostalo. Netuším, čo sa tam bude diať, viem len, že by som tam mal pobudnúť do 11.11. (happy b-day, daddy), potom si užiť jeden deň v Skopje a znovu sa vydať späť. Tentokrát priamo smer Brno, tu poriešiť meeting ohľadne novovznikajúceho módneho projektu, poriešiť trošku aj školu a “zabiť” jedno školenie o LinkedIn. Ale to celé len v rámci niečo viac než 24 hodín, v piatok 15.11. totiž začína StartupWeekend Bratislava, kde samozrejme nemôžem chýbať a budem sa zase starať o všetkých štartapujúcich.

A potom? Uff, ťažká otázka, veľmi ťažká. Potom sa vyrieši, keď tu už nebude teraz. Viem len, že sú veci, ktoré na “potom” nenechám. Síce nie som tam, kde by sa tieto veci riešili ľahšie, viem a chcem ich riešiť kedykoľvek a odkiaľkoľvek. A tom to podľa mňa je.

Nenechávajte veci na potom, máte tu teraz, ktoré sa vám postupne bude meniť na predtým. Dajte teda pozor, aby táto zmena neprešla rýchlejšie než bude teraz využité.

Ja sa už teraz teším, ako prídem domov, za všetkými mojími ľuďmi, dovtedy sa ale idem potiť a pilne pracovať inde.

Conclusion

Lebo tak nás to učili v škole, že na konci má byť zhrnutie, nejaká tá pointa. Nuž, asi by som sa zapotil, keby ju tu mám nájsť. Ale vedzte, mám sa krásne a držím palce aj vám!

A namiesto zhrnutia vám pridám aspoň pesničky od ha-ha-handlovského brata Delika.