Prinášam prvý príspevok priamo z krajiny hneď vedľa “krajiny vychádzajúceho slnka”. Varujem však, tento blog môže obsahovať prílivovú vlnu pesimizmu, takže ho neodporúčam čítať ľuďom psychicky labilným alebo “srdciarom”…

Ale vráťme sa o pár hodín späť a pár časových pásiem na západ. Celé to začalo na letisku Schwechat. Najskôr sa odbaviť (mal som to privilégium nečakať v rade, ale odbaviť sa pri okienku Business Class, ale vedzte, že to nie je nič výnimočné), potom sa odbaviť s našimi a počkať na let SU 262 smer Moskva, Sheremetyevo.

Samotný let bol v pohode. Trval 2 hodiny a 45 minút, čo bolo zatiaľ len príjemné predjedlo toho, čo ma čakalo ďalej.

Hneď ako sa dalo, som utekal aj s batožinou na check-in, pretože som mal približne hodinu do odletu lietadla. Dopotený som odovzdal kufor a celý šťastný som si šiel nájsť trochu miesta na sedenie a trochu wi-fi na kontakt s domovom. Našiel som. Dokonca hneď pri odletovej bráne môjho lietadla. A dokonca tam čakalo aj prekvapenie. Lietadlo bolo posunuté o hodinu.

Samotný let bol znova v pohode. Teda som rád, že som ho prežil a že slovíčko pohoda má tak relatívny význam. Pretože sedieť takmer 8 hodín na mieste veľmi v pohode nie je. Sedel som vedľa nejakého Uzbeka (hneď som si spomenul na scénu z Borata, kedy predstavoval Uzbekistan), ktorý sa hrozne divil, že som z večere aj raňajok zjedol asi 1/3. Rád som mu zvyšok poskytol a o pár sekundách bolo po tom. Aby bolo jasné, celá komunikácia prebiehala v rámci kurzu body language.

Na letisku ma čakala celá delegácia. Dostal som welcome package (mapa, sim karta, vlajočka, kľúčenka…) Boli však strašne sklamaný, keď som sa povedal, že sladené moloko máme aj my doma, a teda nie je to pre mňa až taká novinka…

Cestou k môjmu hostiteľovi som mal možnosť vidieť RUSKO. Typický obraz toho, v čo doma dúfame, že sú len predsudky.

Ale o tom zase nabudúce…  Aj o tom, ako vyzerá centrum Khabarovsku, prečo sa nekúpať v Amure a o mnoho iných veciach…

Majte sa pekne a teš sa z každej minúty…!!!