V Turecku je momentálne veľmi horúco. A to nielen vďaka teplote na teplomeroch, ale hlavne vďaka plným námestiam. A žiaľbohu aj plným nemocniciam. Na druhej strane sú však prázdne médiá, ktoré situáciu úspešne cenzurujú. Vďaka tomu, že žijeme v dnešnom svete, však situáciu dostali do sveta obyčajní ľudia (nie OĽ) a cez nich hlavne svetové média (CNN a BCC).

Prečo?

Problém nie je len jeden. Tým hlavným ale je snaha vlády zbúrať posledný zelený park, ktorý stojí priamo v centre Istanbulu, medzi najväčsími pamiatkami tohto mesta. Postaviť namiesto neho chcú obchodné centrum s infraštruktúrou, ktorú to celé vyžaduje.

Druhým problémom je nová legislatíva zameraná na prohibíciu alkoholu. Nebude sa dať kúpiť po 22. hodine, zároveň budú ponovom zakázané všetky reklamy na alkohol (internet, tlač, televízia).

Všetky tieto problémy, a určite sú aj ďalšie, ktoré sá momentálne dajú vymyslieť, sú len špičkou ľadovca, ktorý kulminoval dlhšie a vybuchol vďaka týmto dvom udalostiam.

Čo je tá “jar”?

Ako Tureckú jar som to nazval ja, podľa príkladu Arabskej jari.

V piatok sa práve v centre Istanbulu konal protest proti stavbe vyššie spomenutého centra. Začal ako veľmi tichý, protestujúci si v parku čítali knihy, čo malo poukázať na primárny cieľ parku. Ako to však býva, prišli na rad plynové granáty, slzotvorný plyn a nakoniec aj náboje reálne. Ďalej už je asi jasné, ako celá akcia pokračovala.

Na margo tejto akcie sa momentálne konajú demoštrácie po celom Turecku a jedna taká bola včera aj u nás v Alanyi. My sme sa na ňu, napriek neodporúčaniu domácich, s veľkými očakávaniami vydali. Ako to vyzeralo môžete vidieť tu:

Viac videí nájdete na mojom youtube účte.

Alanya je turistické mesto. Celé mesto žije z turistov a peňazí, ktorétu nechajú. Vedia to domáci aj policajti. Preto sú protesty kľudné a od ostatných sa líšia. Zmysel však majú rovnaký a verím, že aj napriek tomu, že som nevidel obušky, necítil plyn a nepočul streľbu, sa veci pohnú správnym smerom.

Verím, že sa Mustafa Kemal Atatürk nebude musieť v hrobe obracať…