Ozývam sa trošku neskôr, než bolo pôvodne v pláne. No občas plány nestačia. A v mojej situácii, teda hlavne v mojej lokácii, momentálne plánujem ja, ale realizuje ich už niekto iný. Väčšinou ten, kto spravuje počasie (a nie Iľko).

Pretože v buši, si musíš vybrať. Buď máš elektriku, alebo máš Vianoce. 

Elektrika

“Áno, pošlem Ti to” alebo “hej, v nedeľu môžeme skypovať, ak nebude pršať”.

Ak si mi písal správu, email alebo využil iný výdobytok modernej techniky na to, aby si mi doručil svoju správu, je veľmi pravdepodobné, že som Ti napísal niečo podobné. Nuž áno, som na inom kontinente a niektoré veci tu stále fungujú inak.

V meste je normálne zavedená elektrika, ale keďže do centra sa zatiaľ miestni elektrikári neunúvali potiahnuť vedenie, celé centrum je zatiaľ závislé od ekologických zdrojov energie, rovnako ako obyvatelia dedinky Unna, okolo ktorých obydlí prechádzam každodenne. Inak to nakoniec nie je ani v škole, kde sa solárne panely zriadili až s príchodom počítačovej učebne, predtým elektriku v podstate nepotrebovali.

A keďže momentálne začína obdobie dažďov, prší nám relatívne často, elektriky je teda menej. Chýba tam kauzalita? Ide o to, že na niektorých domoch, ako napríklad aj na mojom nie sú bleskozvody a v rámci prevencie pred zbytočným hladkaním hada bosou nohou sa panely vždy pred búrkou vypínajú. Je teda bežné, že viem byť “v sieti” len pár hodín.

Aj to je teda dôvod, prečo som z MS vo futbale videl 2 a pol zápasu, prečo odpisujem na emaily “občasne”, prečo Saganovi držím palce, aj keď ho nevidím.

Sám som zo seba prekvapený, ako rýchlo som si však na toto zvykol. Nie je to bežné, ale povedať, že je to nepríjemné, by bola blbosť. Je to len skutočnosť, ktorá je iná, než doma a svoj denný plán si tak ľahko dokážem prispôsobiť, aby som dôležité veci stihol, keď na ne mám príležitosť a podmienky.

Vianoce v buši

Sneh tu nepoznajú, ani Ježiška. A asi aj preto sme mohli mať Vianoce včera. Teda mali ich hlavne domáci. Ten moment, keď sa človek, ktorý v živote nemal televízor, posadí do kresla, pred tú obraz vyžarujúcu krabicu a s otvorenými ústami pozerá, čo sa to deje. Ten moment, keď človek, ktorý bol na televízor zvyknutý, no 3 roky ho nemal, chytí do ruky ovládač a prepína s najväčším potešením. Tie momenty vo mne vyvolali pocit Vianoc v buši, uprostred leta. Bude to časť tej mozaiky, ktorú táto celá skúsenosť skladá dokopy.

Večer sa teda televízor vyniesol von, na verandu. Zhromaždili sme sa a oči boli prilepené, ako keď šla v kine 16. repríza 10. dielu Angeliky. Problém bol len jeden, tu je už o 7:30pm tma, ozajstná, čierna. A zápas začína až o 23:00. Tak sme prepínali a pozerali. Správy, šport, správy, futbal a dokola. Chcel som napísať pár blogov, ale nemohol som, bol som povýšený na hlavného klikača, lebo ževraj som diaľkový ovládač vedel používať najlepšie…

Som rád, že som vďaka týmto Vianociam mohol pridať ďalších 90 minút do svojej zbierky MS vo futbale. Hoci, teraz sa vraciam späť, netuším, kto vyhral (teraz už áno, lebo som pozrel výsledok, ale keď píšem, tak ešte nie). Po predĺžení sme všetky vypli a odmontovali, pretože začalo fúkať a začínalo znova pršať. Ale to sme asi znova na začiatku…:)